Áno pre nie
Kedysi dávno som mal Favorit. Pre mladších musím vysvetliť, že to bolo auto československej výroby. Okrem Favorita som mával pravidelne futbalové tréningy a po nich vždy zopár spoluhráčov, ktorí chceli, aby som ich odviezol domov. Oprávnene, veď sa ponáhľali za svojimi rodinami, priateľkami, alebo len tak, sadnúť si k telke. A tak som prešiel Bratislavu krížom-krážom, všetci už boli dávno pri svojich rodinách, priateľkách a televízoroch, keď som sa ja konečne dostal domov. Nahnevaný sám na seba. Ale dva dni prešli, hnev prešiel a všetko sa zopakovalo. Spätne sa sám sebe čudujem, akú dlhú časť života mi trvalo, kým som sa im naučil povedať nie.
Dnes je iná doba. Psychológia už nie je len akademickou vedou, ale dáva nám naozaj užitočné rady. Môžeme si kúpiť množstvo múdrych kníh, zúčastniť sa dobrých seminárov, čítať na internete. Tam všade nám radia ako a prečo hovoriť nie. Verím, že to zvládate lepšie ako ja kedysi.
Nezabudnite však aj na druhú stranu mince. Naučte sa aj prijímať nie. Prijímať nie od cudzích, ale aj od svojich najbližších. To je niekedy ťažšie ako hovoriť nie.