Chváliť či karhať?
Dni odovzdávania vysvedčení patria v škole k najvýznamnejším. (Či k najdôležitejším, o tom by som pochyboval.) Veľmi dobre si pamätám na jeden z takýchto dní, keď som ako začínajúci učiteľ ohodnotil 16 žiakov v mojej triede najhoršou možnou známkou! Z úprimného srdca presvedčený, že im tým dávam jasnú spätnú väzbu o ich nevedomostiach z môjho (samozrejme najdôležitejšieho) predmetu a pomáham im tým spamätať sa. A určite sa potom s nadšením vrhnú do jeho štúdia.
V tom období mi nejako unikalo, že spätná väzba môže byť nielen negatívna, ale aj pozitívna. Nebol som a nie som sám. Ako učitelia sa, žiaľ, väčšinou necháme strhnúť presvedčením, že našou úlohou je dávať hlavne negatívnu spätnú väzbu. A to je jeden z najväčších omylov. Čo chcete robiť? Niečo kde vás chvália, alebo niečo, za čo dostávate päťky? Nie, tým nechcem povedať, že nemáme nikdy dávať zlé známky, že nemáme nikdy dávať negatívnu spätnú väzbu. Len chcem aby sme sa zamysleli, či rovnakou mierou hľadáme aj možnosti na pozitívne ohodnotenie.
Vyskúšajte si napríklad toto: Ak má dieťa v práci dve chyby, tak mu ich vyznačte a nájdite aspoň dve veci, za ktoré ho pochválite.