Milý príbeh o míli
Milujem príbeh o Rogerovi Bannisterovi. Bolo to v roku 1954, keď padla jedna z najslávnejších hraníc, ktoré sa v športe občas objavujú. Prvý človek - Roger Bannister, zabehol míľu za menej ako štyri minúty. A to v období, keď sa už všeobecne verilo, že taký výkon nie je v silách ľudského tela. A zrazu – Roger to dokázal.
Je veľmi zaujímavé, že jeho nový rekord prežil iba 46 dní! V priebehu nasledujúceho roku zabehlo míľu pod štyri minúty ďalších 37 bežcov! A nasledujúci rok prekonalo „neprekonateľnú“ hranicu asi 300 ľudí. To o čo sa roky beznádejne pokúšali, sa zrazu stalo bežnou záležitosťou. Ako je to možné? Veď ľudské telo sa nemohlo tak náhle zmeniť. Muselo sa zmeniť niečo iné.
Tajomstvo je skryté v jedinej, ale podstatnej veci: Roger Bannister veril, bol presvedčený, že to dokáže. Ostatní uverili tomu, že sa to nedá. Kým iní pokladali štyri minúty za neprekonateľnú hranicu, on vnímal štyri minúty iba ako každý iný čas. Jednoducho trénoval a zlepšoval svoje výkony. Nevidel dôvod, prečo by jeho zlepšovanie malo byť nejakou hranicou obmedzené. Preto bol Roger ten, kto to dokázal – pretože veril, že to dokáže. Tým sa líšil od ostatných.
Prečo mám teda tak rád tento príbeh? Veď nielen mne, ale väčšine z nás je beh na jednu míľu na míle vzdialený. Pri meraní uprednostňujeme metre a hlavne pri behaní dávame prednosť kratším vzdialenostiam. Napriek tomu je tento príbeh aj pre nás veľmi poučný. Hovorí nám o tom, že našou najväčšou prekážkou nie sú naše fyzické schopnosti. Našou najväčšou prekážkou sú naše postoje, naše myšlienky, jednoducho – naša psychika.
A nemusí ísť práve o beh. Všetci sme si v živote vytvorili, vymysleli nejaké hranice. Každý z nás občas hovorí o neprekonateľných prekážkach. Niekto je presvedčený, že sa nikdy nenaučí po anglicky, lebo on jednoducho nie je na jazyky. Iný nemá bunky na matematiku. Mnoho žien nikdy nezatlčie klinec v presvedčení, že by to nedokázali. Vy určite tiež môžete pridať niečo svoje. A najhoršie je, že všetci majú pravdu. Pretože ak niekto sám seba presvedčí, že niečo nedokáže, tak to naozaj nedokáže. A v tom sú tieto presvedčenia nebezpečné. Dobrá správa je, že tak ako nič na svete, ani tieto naše presvedčenia nie sú nemenné a môžete ich zmeniť. Takže dobrá rada: Čím skôr tie svoje „zlé“ presvedčenia nájdite a nahraďte ich „dobrými“. Naučím sa angličtinu, naučím sa na písomku a zatĺcť klinec je predsa malina...
Pretože platí: Ak v čokoľvek budete veriť, tak to dokážete.